Veterná energia v ČĽR - cesta vpred alebo slepá ulička?
Jedenásty päťročný plán (2006 - 2011) zameral pozornosť čínskych plánovačov na problematiku zelenej energie v nebývalej miere. Spolu s deklarovaným cieľom získavať do roku 2020 až 15 % energie z obnoviteľných zdrojov je nepochybné, že ČĽR kladie mimoriadny dôraz na problematiku obnoviteľných zdrojov. Veterná energia hrá medzi zelenými zdrojmi v ČĽR kľúčovú rolu - od roku 2004 sa tento energetický sektor masívne podporuje na všetkých frontoch (investície do výskumu, opatrenia na ochranu dovozu, zvýšenie výkupných cien atď.). Nie je však možné ignorovať disharmóniu, v ktorej sa niesla mediálna debata o ďalšom smerovaní koncepcie veternej energetiky v ČĽR. Napriek nedávnemu oznámeniu vlády o možnosti vyrábať do konca roka 2020 nie 30 GW, ale dokonca 100 GW veternej energie (v súčasnosti je celosvetový stabilný výkon "len" 122 GW), sa z mnohých strán ozývajú obavy, že niektoré kľúčové technické, legislatívne a koncepčné otázky súvisiace s týmto záväzkom neboli vyriešené.
Možno teda konštatovať, že počiatočné nadšenie pre čistú a relatívne (v porovnaní s inými "zelenými" zdrojmi) technologicky nenáročnú energiu v Číne mierne klesá. Kritika veternej energie bola vyjadrená najmä v súvislosti s:
- technickými problémami súvisiacimi s nedostatočnou kapacitou prenosovej siete,
- problémami s legislatívou, registráciou projektov v rámci CDM (Clean Development Mechanism) a meniacim sa systémom dotácií,
- neustálym nárastom nadbytočnej výrobnej kapacity.
Kvalita elektrickej siete
Kvalita elektrickej siete v ČĽR sa vo všeobecnosti hodnotí ako nedostatočná. V súvislosti s veternou energiou má osobitný význam aj skutočnosť, že väčšina lokalít vhodných pre veternú energiu sa nachádza v odľahlých častiach okrajových provincií (najlepším príkladom je Vnútorné Mongolsko), ktoré buď vôbec nie sú pripojené na prenosovú kapacitu, alebo sú pripojené len nedostatočne. V roku 2008 tak z inštalovaného výkonu veterných elektrární (12,2 GW) iba 8,9 GW skutočne "pretieklo" cez sieť a bolo využité spotrebiteľmi. Podľa už zverejnených odhadov na rok 2009 dosiahli celkové straty spôsobené nedostatočnou kapacitou prenosovej sústavy 2 miliardy kwh. Možno si predstaviť, že ak sa výroba elektriny z veternej energie v nasledujúcich desiatich rokoch takmer zdesaťnásobí, tento obrovský energetický skok si vyžiada zodpovedajúce náklady na výstavbu a modernizáciu prenosovej siete, ktorá dnes nedokáže preniesť ani dvanástinu kapacity uvažovaného objemu. Čínska vláda na túto skutočnosť reagovala prípravou protikrízového stimulačného balíka, z ktorého vyčlenila takmer 150 miliárd USD práve na účely rozvoja prenosných kapacít. Až blízka budúcnosť ukáže, či bude táto suma dostatočná.
Nejasné právne predpisy
Rozvoju veternej energie v ČĽR pomáha aj legislatíva z roku 2006, ktorá upravuje spôsob dotovania výrobcov (tzv. Renewable Energy Law), ako aj projekt OSN známy ako Clean Development Mechanism (CDM). Mnohé projekty veternej energie boli od začiatku navrhnuté s ohľadom na financovanie z CDM, ale je faktom, že len štvrtina všetkých projektov schválených národným koordinátorom CDM, ktorým je National Development and Reform Commission (NDRC), bola doteraz schválená Exekutívnym výborom OSN (633 z 2323 registrovaných projektov). Neschválenie projektu má samozrejme vplyv na ziskovosť závodu, a teda aj na návratnosť investície. Pozorovatelia to pripisujú nízkej kvalite čínskych projektov a neprehľadnej legislatíve, ktorá komplikuje hodnotenie projektov. Spolu so systémom dotácií, ktorý sa za posledných niekoľko rokov zmenil štyrikrát (a dosť výrazne), nemožno povedať, že by sa regulačný rámec pre veternú energiu v ČĽR riadil jasnými a stabilnými právnymi predpismi.
Nadbytočná výrobná kapacita
V súčasnosti je v Číne takmer 80 spoločností vyrábajúcich zariadenia na výrobu veternej energie, pričom približne 10 z nich je schopných vyrábať jednotky s výkonom nad 2 mw. V roku 2004 bolo v Číne len desať takýchto spoločností a technológia na výrobu veľkých 1,5mw a 2mw turbín úplne chýbala. K bezprecedentnému rozšíreniu výroby veterných turbín prispelo nariadenie NDRC z roku 2005, ktoré podmieňovalo schválenie prevádzky veternej farmy tým, že veterná farma bola zostavená z najmenej 70 % z komponentov čínskej výroby. Vzhľadom na obavu z nadprodukcie však podľa vyhlásenia čínskeho ministra Chen Deminga z konca minulého mesiaca však Čína toto opatrenie čoskoro zruší. Preto možno očakávať, že mnohí čínski výrobcovia "neobstoja" v konkurencii zahraničných a veľkých domácich výrobcov. Sektor tak v blízkej budúcnosti čaká pomerne búrlivá saturácia, ktorej výsledkom (aspoň podľa predstáv NDRC) by mal byť vznik niekoľkých veľkých čínskych výrobcov schopných obstáť na svetovom trhu. Je však otázne, či sa tak stane bez zásahov do výkupných cien veternej energie.