Reformu sociálneho štátu pocítia aj cudzinci
Čína vzýva sociálny štát, výrazné zmeny pocítia najmä cudzinci.
Číňania šetria, a to viac ako ktokoľvek iný. S takmer štyridsiatimi percentami úspor sa čínske domácnosti pravidelne umiestňujú na prvom mieste na svete. Vysoká úroveň domácich úspor ženie peniaze obyvateľstva do rúk bankových inštitúcií, ktoré ich potom požičiavajú na často nerentabilné - väčšinou infraštruktúrne a rozvojové - projekty. Bubliny v čínskej ekonomike sa nafukujú a nerovnováha sa prehlbuje. Skúsenosti zo Západu však naznačujú, že spotrebiteľský dopyt môže smerovať likviditu tým najracionálnejším spôsobom - oceniť najkvalitnejšie výrobky, podporiť inovácie. Ako to však urobiť, keď 40 % disponibilného príjmu domácností končí na bankových účtoch alebo, čo je ešte horšie, v paplónoch či matracoch? A prečo je to tak?
Odpoveď je jednoduchá a zložitá zároveň. Číňania šetria, pretože si nemôžu byť istí, že zajtra nebudú potrebovať peniaze, ktoré by mohli minúť dnes. A to najmä na zdravotnú starostlivosť alebo dôchodok. Riešením, ako vytiahnuť z vreciek čínskych spotrebiteľov ďalšie jüany na nákup tovaru, je teda zabezpečiť, aby ich zajtra nepotrebovali na nemocničné ošetrenie. Preto 1. júla 2011 vstúpila do platnosti dlho pripravovaná reforma sociálneho poistenia. Jej cieľom je zjednotiť súčasný roztrieštený systém a pripraviť stabilnú sociálnu základňu, ktorá umožní štátu zvládnuť nadchádzajúce demografické zmeny a udržať hospodársky rast.
Čínska ľudová republika zaviedla svoj vôbec prvý systém sociálneho zabezpečenia v roku 1951. Odvtedy sa veľmi často menil, rušil a znovu zavádzal, pretože jeho funkčnosť bola vždy diskutabilná, najmä mimo veľkých miest, na vidieku. Zmeny boli také drastické, že Čína delí históriu štátneho sociálneho zabezpečenia na etapy. Piata sa začala len pred niekoľkými dňami a po prvýkrát presne definuje, ako do systému zahrnúť zahraničných pracovníkov. Cudzinci s pracovným povolením sú v sociálnych otázkach rovnocenní čínskym občanom a ako takí sú tiež povinní prispievať do systému sociálneho poistenia. Výška odvodov sa však môže výrazne líšiť. Napr. v Šanghaji je zamestnávateľ povinný od 1. júla 2011 prispievať 37 % mzdy zamestnanca, zatiaľ čo v Pekingu "len" 32 %. Strop príspevkov je stanovený na trojnásobok priemernej miestnej mzdy za predchádzajúci rok. Tak napr. v Šanghaji, kde bol priemerný mesačný zárobok v roku 2010 približne 3 900 RMB, je maximálna suma, ktorú zamestnávateľ odvedie za svojho pracovníka 11 700 RMB. Samotný pracovník prispieva do štátneho fondu 11 % podielom a strop je opäť stanovený na trojnásobok priemernej mesačnej mzdy.
Nový zákon pokrýva päť oblastí sociálneho poistenia a platí prakticky pre všetky legálne zamestnané osoby:
- sociálne dôchodkové poistenie
- sociálne zdravotné poistenie
- poistenie pokrývajúce úrazy na pracovisku
- poistenie v nezamestnanosti
- sociálna podpora počas materskej dovolenky
Ak sa vám zdá, že systém odvodov je podobný nášmu, vedzte, že to nie je úplná náhoda. Čína sa pri príprave svojej reformy v skutočnosti vo veľkej miere inšpirovala Európou. V rámci projektu EU-China Social Security Reform Cooperation Project (EUCSS) európski odborníci na sociálne otázky predstavili svojim čínskym kolegom rôzne typy európskych sociálnych systémov. A vzhľadom na prechod od centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike, čínski experti uskutočnili jednu zo svojich "študijných ciest" aj do Českej republiky. Okrem toho sa v Prahe konalo aj záverečné stretnutie tohto päťročného projektu. Nový sociálny systém bude preto pre väčšinu podnikov nepochybne znamenať vyššie náklady na pracovnú silu. To, samozrejme, nie je povzbudivá správa, ale v každom prípade by sme neodporúčali spoliehať sa na to, že Čína je veľká krajina a že je v nej príliš veľa spoločností. Takýto prístup by mohol vyjsť zahraničné firmy dosť draho, keďže sú tradične v hľadáčiku čínskych úradov viac ako domáce podniky. Ak zamestnávateľ nezaplatí príspevky včas, hrozí mu pokuta vo výške 0,05 % zo sumy odvodu za každý deň odo dňa splatnosti. Podnikatelia musia byť opatrní aj pri zakladaní nových spoločností. Zákon im ukladá ďalšiu povinnosť - do 30 dní od oficiálneho založenia spoločnosti sa musíte zaregistrovať na miestnom oddelení sociálneho zabezpečenia, kde budete musieť nahlásiť aj každého nového zamestnanca (lehota je tiež 30 dní od začiatku jeho zamestnania). Aj v tomto prípade platí, že pokuta za nesplnenie tejto povinnosti je vo výške od jedného do trojnásobku príspevkov za zamestnanca, ktorého ste nezaregistrovali. V tomto prípade môžu byť dotknuté aj iné osoby, napr. pracovník zodpovedný za personálnu agendu daného zamestnanca. Nový zákon zvýši náklady podnikov a pravdepodobne výrazne obmedzí počet zahraničných pracovníkov v Číne. Na druhej strane však odstráni miestne špecifiká a umožní cudzincom využívať výhody štátneho sociálneho poistenia. Otázkou však zostáva, do akej miery budú môcť zahraniční zamestnanci túto výhodu skutočne využívať. Koniec koncov, dnes nikto presne nevie, čo sa stane, keď opustí krajinu po vypršaní platnosti pracovného víza. Ak ste platili sociálne poistenie viac ako 15 rokov, mali by ste mať nárok na poberanie čínskeho dôchodku alebo na vrátenie poistného. Zákon však zatiaľ túto možnosť uvádza len veľmi vágne a viac podrobností pravdepodobne prinesie až čas.