Príbeh Googlu v Číne má rysy Ikarovho pádu
Váš obchodný plán pre Čínu zrejme nie je založený na tom, že budete do Ríše stredu expandovať s najpopulárnejším internetovým vyhľadávačom na svete. V skutočnosti je to dosť pravdepodobné. Napriek tomu je príbeh spoločnosti Google v Číne dôležitý pre každú zahraničnú firmu, ktorá sa rozhodne vstúpiť na rozľahlé čínske pláne. Je to tak najmä preto, aby si prichádzajúci podnikatelia vždy uvedomovali, že Čína hrá podľa pravidiel, ktoré im nemusia vyhovovať, nemusia sa zdať spravodlivé alebo dokonca morálne. Ale sú tu, a preto ich treba rešpektovať. V opačnom prípade nebudete môcť stúpať k slnku a Vaša firma môže skončiť ako Ikarus v známej gréckej báji. Alebo ako Google v trochu menej známom príbehu z Číny.
Takmer rozprávkový príbeh spoločnosti Google je dnes už taký známy, že ho netreba obšírne predstavovať. V roku 1995 sa Larry Page stretáva so Sergejom Brinom. Obaja študujú na prestížnej Stanfordovej univerzite doktorandské štúdium v oblasti informatiky. Ich nadpriemerná inteligencia im nedovolí zaháľať a ich prvé spoločné projekty sa začínajú čoskoro po ich stretnutí. O tri roky neskôr držia v ruke tučný šek na 100 000 amerických dolárov a na adresu garáže patriacej ich spoločnej kamarátke registrujú spoločnosť s názvom Google Inc..
Dnes, trinásť rokov po svojom založení, je Google svetovou jednotkou medzi internetovými vyhľadávačmi. Pôsobí na všetkých svetových trhoch a len na piatich z nich zastáva druhú pozíciu. Podľahol mu dokonca aj český Seznam, ktorý je po urputných marketingových bojoch od roku 2011 v ČR na druhom mieste. Čína sa však naďalej bráni spoločnosti Google, pričom podľa niektorých názorov za to môžu roky bojov s čínskou vládou.
Spoločnosť Google začala uvažovať o vstupe na čínsky trh v roku 2005. Perspektíva 400 miliónov potenciálnych užívateľov rozhodla o novej výzve. Na začiatku vyzeralo všetko veľmi sľubne. Spoločnosť Google si zaregistrovala doménu google.cn, vybudovala modernú centrálu v Pekingu a získala absolútnu špičku v odvetví, ktorá mala pomôcť rýchlo vyradiť z hry domáci vyhľadávač Baidu. Keď sa v médiách objavila správa, že Kai-Fu Lee, osobnosť stelesňujúca myšlienku čínskeho úspechu, odišiel z čínskej centrály spoločnosti Microsoft Research so slovami: "I choose Google. I choose China," sa v Číne začala doslova Googlemánia. Do centrály začali denne prichádzať stovky životopisov od mladých nadšencov, ktorí netúžili po ničom inom ako po spolupráci s pánom Lee a ľudia netrpezlivo očakávali, čo im slávny Google ponúkne. To, čo sa začalo ako sen o americkom úspechu, však rýchlo nabralo opačný smer. Spoločnosť Google zaznamenávala neustále výpadky. Kto za nimi stál? Ťažko povedať, pretože čínsky konkurent Baidu fungoval bez problémov. Vláda čoskoro vyhlásila licenciu na doménu google.cn za neplatnú; nebolo vraj jasné, či sa spoločnosť Google snaží profilovať ako spravodajský server alebo internetová služba (poznámka autora: zahraničné spoločnosti nemajú právo prevádzkovať spravodajské portály s doménou *.cn). Celá kauza sa ťahala približne rok a pol, a hoci nakoniec všetko dopadlo v prospech spoločnosti Google, spor ju nenávratne poznačil. Čínski používatelia internetu sa začali od spoločnosti Google odvracať, pretože považovali tento server za nespoľahlivý, pomalý a neprofesionálny. Okrem toho spoločnosť Google odmietla ukladať osobné údaje svojich používateľov v Číne, t. j. v dosahu čínskej vlády, čím výrazne obmedzila rozsah svojich služieb: žiadny Gmail, žiadny Google Blog, žiadny organizátor fotografií Picasa atď.
Jadrom sporu, ktorý sa ťahal počas celej histórie domény google.cn, bol spor o cenzúru dostupných informácií. Spoločnosť Google od začiatku vedela, že jej firemná filozofia rešpektovania slobody slova a prejavu sťaží komunikáciu s miestnou samosprávou. Vedenie spoločnosti však nepochybovalo o tom, že je schopné použiť "stratégiu win-win" a získať vládu na svoju stranu prostredníctvom postupných kompromisov. Diskusia o cenzúre sa tak stala jednou z desiatok výziev, ktoré so sebou prináša vstup na nový trh. Skutočnosť však bola trochu iná a tlak zo strany vlády sa skôr zvyšoval, ako znižoval. Za túto agendu bola zodpovedná sekcia Government Relations. Spočiatku ju viedla dáma, ktorá síce mala vynikajúce pracovné skúsenosti, ale takmer vôbec nevedela po anglicky. Pravdepodobne preto nedokázala úplne pochopiť firemnú kultúru a princípy, na ktorých bola spoločnosť založená. Pracovný pomer s ňou bol ukončený po tom, čo sa zistilo, že kupovala iPady pre čínskych vládnych úradníkov, ktoré jej spoločnosť Google preplatila. Napriek neustálym diskusiám o cenzúre tých či oných informácií spoločnosť Google stále dúfala, že sa jej jedného dňa podarí presadiť slobodu prejavu na čínskom internete.
Zlom nastal v roku 2008, keď Čína prevzala organizáciu olympijských hier. Vláda sa zrejme kvôli rastúcej pozornosti svetovej verejnosti rozhodla sprísniť existujúcu cenzúru. Nielenže stále trvala na cenzúre domény google.cn, ale začala od spoločnosti Google požadovať, aby pre čínsku vládu kontroverzné odkazy odobrala aj z google.com. Spoločnosť to odmietla v nádeji, že po olympijských hrách tlak povolí. Nepovolil, podľa niektorých dokonca ešte zosilnel.
V júni 2009 navyše spoločnosť Google urobila ďalší prešlap, ktorý ešte viac zhoršil vzťahy s vládou a stal sa posledným klincom do rakvy jej úspechu. Funkcia Google Suggest, ktorá Vám pomáha nájsť hľadané položky tým, že vám navrhuje možné alternatívy, sa v Číne, povedzme, zbláznila. Podľa šokovanej čínskej vlády Google Suggest navrhuje samé sexuálne ladené témy. Ak by ste napr. do Google.cn zadali čínsky výraz pre syna, Google by vám ponúkol "milostný pomer medzi matkou a synom". Spoločnosť Google sa vtedy vyjadrila, že pravdepodobne niekto zaspamoval jej systém, a preto dochádzalo k navrhovaniu stránok so sexuálnym podtónom. Znechutená vláda sa netvárila príliš presvedčivo a zo zasadnutia odišla so slovami: "Varovali sme vás dvakrát, tretíkrát budete potrestaní." Či to boli len prázdne hrozby, nikto nevie. Netrvalo však dlho a spoločnosť Google sa stala terčom veľmi nepríjemného útoku. Tesne pred Vianocami 2009 boli interné systémy spoločnosti Google napadnuté hackermi. Georafická lokalizácia útoku poukazovala na Čínu. Od začiatku bolo jasné, že tí, ktorí sa vlámali do systému, chceli niečo konkrétne. Hacker sa zameral na účty čínskych disidentov a aktivistov za ľudské práva. Ich kontakty, plány, informácie o ich osobnom živote, to všetko bolo teraz v rukách útočníkov. Hackerov sa nepodarilo odhaliť, a hoci mnohé dôkazy poukazovali na čínsku vládu, spoločnosť ju z útoku nikdy oficiálne neobvinila.
V roku 2010 sa však vedenie začalo zamýšľať nad tým, čo sa vlastne snažia v Číne dosiahnuť. Po dlhých diskusiách bolo prijaté rozhodnutie. 12. januára 2011 bolo vydané oficiálne vyhlásenie, že s cenzúrou stránky google.cn je koniec, aj keď to znamenalo koniec spoločnosti Google v Číne. Spoločnosť sa presťahovala do Hongkongu so sloganom "namiesto kooperácie nastupuje konfrontácia". Doména google.cn bola zrušená a nahradená doménou google.com.hk. Reakcie verejnosti boli rozporuplné. Niektorí to považovali za porážku v dlhoročnom boji za demokraciu, iní to považovali za koniec poklonkovania vládnym predstaviteľom, a teda za víťazstvo demokracie nad cenzúrou. Našli sa aj takí, ktorí úplne ignorovali zbožný spor o základné slobody a za týmto rozhodnutím videli len podnikateľský zámer. Vedenie spoločnosti v sebe možno bojovalo so všetkými 3 pocitmi; dnes môžeme s istotou povedať len to, že spoločnosť Google zažíva výpadky aj so svojou hongkonskou doménou a že jej popularita naďalej klesá v prospech Baidu. Len na štvrťročnej báze klesol podiel spoločnosti Google na čínskom trhu z 22,9 % v prvom kvartáli na 18,9 % v druhom kvartáli. Podiel spoločnosti Baidu sa za rovnaké obdobie zvýšil zo 74,4 % na 75,9 %.
Ikarov pád - tentoraz v réžii Googlu - bol doteraz neprerušený. Nie je však pochýb o tom, že spoločnosť Google vie, čo robí. Celá filozofia spoločnosti je založená na poskytovaní relevantných, presných a objektívnych informácií zákazníkom. Takýto obchodný model uplatňuje spoločnosť Google aj inde vo svete, a preto musela zvážiť, či jej odchod z čínskeho trhu stojí za potenciál, ktorý by tento trh ponúkal. Nakoniec prevážila nie morálna, ale racionálna úvaha. Bez toho, aby zákazníci spoločnosti Google verili, že výsledky vyhľadávania skutočne zodpovedajú tomu, čo možno nájsť na internete, spoločnosť Google nič neznamená. Len ďalšia IT spoločnosť s nafúknutou trhovou kapitalizáciou.