Priame zahraničné investície
V posledný novembrový deň sa v hoteli Kerry Center v Pekingu konala ďalšia zo štvrťročných diskusií za okrúhlym stolom zameraná na poznatky o čínskom hospodárstve. Témou boli priame zahraničné investície (ďalej len FDI) smerované do Číny a zhodnotenie ich vplyvu na čínske hospodárstvo. Hlavnými rečníkmi boli Arthur Kroeber - generálny riaditeľ spoločnosti Dragonomics, Patrick Chovanec - profesor Tsinghua University´s School of Economics and Management v Pekingu, a Victor Zhikai Gao - výkonný riaditeľ Beijing Private Equity Association.
Názory troch pozvaných odborníkov sa líšili a vyústili do veľmi zaujímavej diskusie, počas ktorej sa hodnotil najmä význam investícií smerujúcich do Číny, či Čína stále potrebuje priame zahraničné investície, alebo ide o určitú hrozbu v podobe "bublín" spôsobených nadmerným prílevom finančných prostriedkov zo zahraničia.
Arthur Kroeber vyjadril pomerne skeptický postoj k FDI, ktorý zdôvodnil podielom FDI na HDP Číny. Kým v roku 1993, keď prílev FDI dosiahol vrchol, tvorili FDI 8 % HDP, v roku 2010 to bolo menej ako 1 %. Okrem toho podiel priamych zahraničných investícií na celkových investíciách v Číne klesá. Kroeber nepopiera význam FDI ako prostriedku transferu technológií, ale zdôrazňuje, že FDI často predstavujú domáci kapitál, ktorý opustil krajinu a potom sa vrátil práve vo forme zahraničných investícií. Tento pohyb kapitálu bol v posledných 20 rokoch možný najmä vďaka výnimočnej pozícii Hongkongu. Tunajší investori mali prístup k spoľahlivému právnemu systému, ktorý v Číne chýbal, a domáce investície smerujúce do Číny cez Hongkong boli výhodnejšie. Kroeber poznamenal, že rastúca produktivita domáceho kapitálu už nie je taká dôležitá ako v minulých rokoch a rast priamych zahraničných investícií odráža skutočnosť, že Čína sprístupnila trh pre zahraničné spoločnosti (foreign invested companies). Predpokladá však, že prílev zahraničného kapitálu sa zníži.
Podľa Patricka Chovanca sú priame zahraničné investície pre Čínu dôležité predovšetkým z mikroekonomického hľadiska. Na začiatku svojho prejavu pripomenul vývoj priamych zahraničných investícií a uviedol príklad spoločnosti AMC, ktorá v Číne v polovici 80. rokov investovala s cieľom vyrábať terénne vozidlá a ďalej ich exportovať. V tom čase boli priame zahraničné investície pre Čínu dôležité z hľadiska transferu technológií, ale aj z hľadiska prílivu devíz. Teraz však na čínsky trh prichádzajú zahraniční investori s cieľom založiť si tu podnik a vyrábať, ale tiež tu predávať. Čína sa naďalej snaží získať prístup k technológiám, ktoré by čínskym spoločnostiam umožnili konkurovať zahraničným firmám. Na druhej strane sa znížil záujem Číny o zahraničný kapitál, ktorého je Čína čistým „dovozcom“. Chovanec uviedol, že Čína z dlhodobého hľadiska potrebuje priame zahraničné investície. Prítomnosť zahraničných firiem na čínskom trhu je pre domáce firmy veľkou príležitosťou naučiť sa bojovať so zahraničnou konkurenciou na „domácom území“ ešte pred expanziou na zahraničný trh. Čína si tiež uvedomuje potrebu reciprocity v tejto oblasti. Ak chcú čínske firmy vstúpiť na zahraničné trhy, musia mať zahraničné firmy možnosť vstúpiť na čínsky trh.
Victor Zhikai Gao uviedol, že úloha FDI sa oproti 80. rokom minulého storočia výrazne nezmenila a podľa neho sú FDI pre Čínu stále veľmi dôležité. Zmenila sa len povaha FDI a podmienky, za ktorých sa o ne Čína zaujíma. Od roku 1972, keď Čína trpela nedostatkom devízových rezerv, sa objem devízových rezerv zvýšil zo 168 miliónov USD v roku 1972 na 2,7 biliónov USD v roku 2005. Samotná devíza už preto nie je dôležitým faktorom pre priťahovanie FDI. Čína naďalej podporuje príliv FDI, ale vyberá si, ktoré investície skutočne prijme. Preč sú časy, keď vítala aj investície v podobe výstavby tovární na nenáročnú alebo dokonca podradnú výrobu. Gao zdôraznil, že investori, ktorí chcú dnes vstúpiť na čínsky trh, musia v prvom rade ponúknuť Číne kreatívne riešenia. Proti tejto odpovedi sa postavil Patrik Chovanec, ktorý uviedol, že dôležitú úlohu zohrávajú rozdielne záujmy štátu a jednotlivých regiónov. Zatiaľ čo štát má záujem predovšetkým o inovácie a FDI chce využiť ako už spomínaný transfer technológií, miestne samosprávy v niektorých regiónoch naďalej ponúkajú investičné stimuly prostredníctvom tzv. development zones s cieľom získať finančné prostriedky na rozvoj v rámci provincie. Gao ďalej zdôvodňuje význam FDI pokračujúcim trendom globalizácie a s tým súvisiacou potrebou umožniť úplnú konvertibilitu meny, ktorá je v súčasnosti jednou z hlavných prekážok investícií. Na túto problematiku nadviazala jedna z otázok, ktoré následne položilo publikum odborníkom. Na otázku, kedy Čína odstráni investičné bariéry, Kroeber odpovedal odhadom približne päťdesiat rokov. Vstupom do WTO sa Čína zaviazala liberalizovať svoj trh a umožniť vstup zahraničným subjektom. Výnimkou sú činnosti, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť. Chovanec uviedol, že hlavnou prekážkou investícií je veľmi široké poňatie národnej bezpečnosti z čínskej strany. Týmito činnosťami môžu byť akékoľvek podnikateľské aktivity, ktoré majú významný vplyv na hospodárstvo krajiny. Z toho vyplýva potreba zaviesť transparentnejšie pravidlá, ktoré by tieto činnosti osobitne rozlišovali. Victor Gao tiež zaujímavo odpovedal na otázku, do ktorých odvetví je najvýhodnejšie investovať. Podľa neho hrá pri rozhodovaní veľkú úlohu súčasná situácia v Číne. Ako príklad uviedol vstup malej americkej helikoptérovej spoločnosti, ktorá úspešne využila situáciu v Číne po zemetrasení v Sichuane. Keďže počas záchranných operácií bol vrtuľníkov nedostatok, vláda sa následne rozhodla podporiť výrobu vrtuľníkov a údajne sa postupne stať najväčším výrobcom vrtuľníkov na svete, pretože ak už Čína niečo vyrába, tak vo veľkom. Hoci sa názory na význam FDI z hľadiska klasického poňatia investícií, ktoré v súčasnosti stráca na význame, líšili, všetci traja pozvaní odborníci považovali FDI za zdroj pokroku, bez ktorého by technologický rozvoj v Číne trval nepomerne dlhšie.