Pragmatický záchranca nebude mať na výber
Možno až štvrtina čínskych devízových rezerv v Číne v celkovej hodnote 3,2 bilióna dolárov je uložená v "jednotnej mene" - v Eure. Ak by Čína investovala aspoň časť tejto sumy do európskych štátnych dlhopisov, európska dlhová kríza by sa mohla - aspoň dočasne - odvrátiť. Sen európskych štátnikov by sa uskutočnil v červenom vydaní. Bolo by to však koniec koncov aj v záujme Číny - v minulom roku vzrástol čínsky vývoz do EÚ "len" o 14,5 %, čo je (s výnimkou krízového roku 2009) výrazne menej ako v predchádzajúcich rokoch. Dôvod je jednoduchý - dlhová kríza priškrtila kohútiky európskej spotreby. Keďže rast čínskeho HDP stále závisí od vývozu (oficiálne údaje hovoria až o 40 %), klesajúci európsky odbyt podrezáva čínskej hospodárskej expanzii krídla. Európsky dlh je preto aj problémom Číny.
Európski politici však tiež vedia, ako sú karty rozdané. Nemecká kancelárka Angela Merkelová si na svoju trojdňovú februárovú návštevu Číny nemohla vybrať lepší čas. Okrem nezanedbateľných politických tém aktuálneho medzinárodného diania (situácia v Sýrii a vývoj jadrovej situácie v Iráne) prišla nemecká delegácia diskutovať o záchrane eurozóny. Načasovanie návštevy bezprostredne po Summite EÚ určite nebolo náhodné. Po prvé, explicitne poukazuje na zdroj najväčšej nádeje Európy na finančnú záchranu a zároveň, možno symbolicky, naznačuje akú váhu pripisujú krajiny eurozóny čínskej podpore.
Tentoraz Merkelová na otvorenom fóre vynechala tému Tibetu a ľudských práv (tieto témy však neboli vynechané počas rokovaní za zatvorenými dverami). To nie je jediný dôvod, prečo sa jej podarilo celkom úspešne zahrať na čínsku notu. Wen Jiabao 3. februára na spoločnej tlačovej konferencii s kancelárkou naznačil, že Čína zvažuje masívnejšiu účasť v európskom Fonde finančnej stability a následne v pripravovanom Európskom mechanizme pre stabilitu. Wen ďalej uviedol, že nájdenie riešenia európskej dlhovej krízy je naliehavou záležitosťou. Je to aj preto, že je to v samotnom čínskom národnom záujme.
Čínsky pragmatizmus sa preto nemusí maskovať frázami o nezištnej pomoci, a to ani vo vyhláseniach najvyšších vládnych predstaviteľov. Čínska vláda vidí situáciu realisticky - ak Európa - najväčší trh pre ich exportnú mašinériu, pôjde ku dnu, rast čínskeho HDP ho bude nasledovať. Áno, vnútrostranícky "predať" masívnu hospodársku pomoc Číny bohatej Európe nebude jednoduché. Potom bude ešte ťažšie vysvetliť tento krok domácemu publiku. Z hľadiska dlhodobých záujmov Číny však nie je možné postupovať inak. A Číňania sú dobrí v dlhodobom myslení, čo je jedno z mnohých špecifík ich kultúry.
Premiér Wen si ponechal konkrétne záväzky alebo finančné sumy pre seba. Nezabudol však poznamenať, že EÚ musí medzinárodnému spoločenstvu predložiť konzistentný plán, ako chce svoj súčasný problém systematicky riešiť.
Záväzok pomôcť Európe v komplikovanej situácii premiér Wen zopakoval na ostro sledovanom summite EU-China, ktorý prebiehal v Pekingu v polovici februára. Opäť bez presnejších údajov - je však možné, že v tomto zmysle prebiehali rokovania s európskymi hosťami konferencie za zatvorenými dverami. Teda s predsedom Európskej komisie Barossom a predsedom Európskej rady Van Rompuyom.
Prezident ČĽR Hu Jintao na stretnutí s Merkelovou tiež potvrdil, že Čína je pripravená podporovať zdravý, dlhodobý a riadne prehĺbený rozvoj vzťahov so strategickým partnerom. Iste tým myslel celú EÚ. Profesor Wu Yikang, prezident Šanghajského inštitútu európskych štúdií, tiež pre Global Times potvrdil, že teraz je pre Čínu dôležitý moment, keď môže pomôcť Európe a sama z toho v budúcnosti ťažiť. Podľa profesora Wu môže Čína okrem pôžičiek a investícií do dlhopisov prispieť k ozdraveniu Európy aj tým, že zmierni obmedzenia na vlastnom trhu a umožní zahraničnému kapitálu vstup do iných strategických oblastí. Je logické, že ak chcú európske spoločnosti prežiť, musia expandovať.
V pláne nie je len nákup cenných papierov tých európskych krajín, nad ktorými trhy ohŕňajú nos, alebo ďalšie otvorenie regulovaného čínskeho trhu (aj to by sa našim vývozcom určite páčilo). Hodnota priamych zahraničných investícií z Číny v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 mierne klesla. Objem investícií v USA prudko klesol. Investície smerujúce do Európy však vykazujú opačný trend - v minulom roku sa očakávalo ich zdvojnásobenie (zo 4,1 miliardy USD v roku 2010 na 10,4 miliardy USD v roku 2011). Okrem toho sa Európa stala v roku 2011 hlavným cieľom čínskych investorov, pričom 34 % čínskych peňazí smerovalo práve na starý kontinent. Napokon, čínske zahraničné investície sa menia aj strategicky - zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o investície mamutích štátnych spoločností do energetického sektora a do zabezpečenia prístupu k surovinám (t. j. až na malé výnimky nič pre Európu), dnes súkromní čínski investori hľadajú sofistikovanejšie investičné príležitosti. Napr. v roku 2011 kúpila čínska súkromná skupina Fosun 10% podiel v gréckom globálnom reťazci obchodov s luxusnými hodinkami, šperkami a módnymi doplnkami s názvom Folli Folli Group SA. Preto možno očakávať, že čínske súkromné investície budú čoraz viac prúdiť do európskych - doteraz "neatraktívnych" odvetví. Okrem dlhodobého záujmu exportne orientovanej čínskej ekonomiky, ktorá je výrazne naviazaná na kúpnu silu Európanov, je na stole aj ďalší dôvod, prečo sa Čína bude nepochybne ďalej zaujímať o osud európskych dlhopisov. Je a bude to čoraz viac v jej vlastnom záujme.
Tento článok bol napísaný pre prílohu časopisu PROFIT.