Ochrana patentu v ČĽR
V decembri 2010 Európska obchodná komora, Americko-čínska obchodná komora a Úrad pre informačné technológie USA (USITO) zorganizovali ďalší zo série okrúhlych stolov o vývoji čínskej politiky v oblasti domácich inovácií (indigenous innovations), ktorá je v Číne veľmi sledovanou témou. Diskusia sa sústredila na to, či Čína skutočne inovuje a či sa čoskoro nestane "továrňou na patenty". Inovácie v Číne sa stali témou diskusií v súvislosti s čínskym patentovým zákonom, ktorého novela nadobudla účinnosť v októbri 2009. Významnou zmenou bola možnosť podávať patentové prihlášky v zahraničí. To znamená, že vynálezy pochádzajúce z Číny možno patentovať v zahraničí bez toho, aby boli najprv patentované v Číne. Prihlasovatelia by však mali najskôr poskytnúť vynález Štátnemu patentovému úradu na preskúmanie z hľadiska ochrany štátneho tajomstva. Definícia pojmu "vynájdené v Číne" je však sporná, takže zákon sa vo všeobecnosti vzťahuje na vynálezy vyvinuté v Číne v spolupráci čínskych a zahraničných investorov. Tentoraz sa diskusia zamerala na zodpovedanie na otázku, či Čína skutočne inovuje a či sa čoskoro stane "továrňou na patenty".
Domáce inovácie napokon úzko súvisia aj s jedným z kľúčových bodov 12. päťročného plánu, a to s transformáciou modelu hospodárskeho rastu. Pozvaní zástupcovia významných inštitúcií zaoberajúcich sa ochranou práv duševného vlastníctva a z oblasti vedy a výskumu doložili množstvo štatistických údajov, ktoré potvrdzujú neustály každoročný nárast počtu patentových prihlášok podaných na čínsky SIPO1. Nie vždy však ide o kvalitné patenty, a teda inovácie. Thomas Pattloch, ktorý pôsobí v Pekingu ako expert pri Delegácii ÉU v oblasti duševných práv a je jediným nečínskym účastníkom panelu, uviedol hneď niekoľko dôvodov, prečo je tomu tak. Kritizoval najmä čínsky patentový systém, ktorý je lacný a veľmi rýchly. Patenty sa udeľujú až v 40 % prípadov. Okrem toho pri podávaní žiadosti o patent nie je potrebné preukazovať pôvod patentu, a preto je pomerne ľahké takýto systém zneužiť. Väčšina patentov udelených v Číne sú potom patenty na nové dizajny alebo nové modely, ktoré si nevyžadujú náročné technické inovácie. Počet prihlášok podaných na SIPO sa každoročne zvyšuje v priemere o 30 %, pričom počet prihlášok od domácich spoločností prevyšuje počet prihlášok od zahraničných spoločností o viac ako polovicu. Výhľadovo sa očakáva, že Čína v roku 2011 predstihne Spojené štáty a stane sa krajinou s najvyšším počtom patentových prihlášok podaných na domácom úrade duševného vlastníctva a tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Pokiaľ ide o žiadosti podané organizácii WIPO, priemerný ročný nárast počtu žiadostí podaných čínskymi subjektmi je vysoký, ale je nepomerne nižší v porovnaní so žiadosťami podanými americkými subjektmi v rovnakej organizácii. Čo je dôvodom tohto rastúceho trendu, najmä v prípade domácich patentov? Čínska politika v oblasti vedy a techniky podporuje tzv. domáce inovácie s cieľom zlepšiť domácu tvorivosť a výrazne znížiť závislosť od zahraničných technológií. Patenty domáceho pôvodu potom poskytujú licenčné poplatky miestnym investorom. Ďalším faktorom, ktorý umelo zvyšuje počet žiadostí, sú štátne dotácie pokrývajúce poplatky za podanie žiadosti. V neposlednom rade počet žiadostí zvyšujú aj žiadosti veľkých akademických inštitúcií, ktoré sú však štátne. V porovnaní s inými krajinami sa čínsky akademický sektor podieľa na celkovom počte patentových prihlášok 16 percentami. To isté platí pre štátne alebo štátom riadené podniky, do ktorých výskumu investuje štát. Zatiaľ čo v roku 2006 štát investoval do výskumu a vývoja 1,4 % HDP, do roku 2020 plánuje investovať 2,5 % HDP.