Mráz a smog prichádzajú z Východu
Keď koncentrácia poletujúceho prachu v našej krajine prekročí 150 mikrogramov na meter kubický, vyhlási sa smogová situácia. V januári v Pekingu metrológovia namerali 700 mikrogramov. Takto znečistený vzduch je samozrejme veľmi nebezpečný pre zdravie obyvateľov mesta a jeho okolia. Smog môže spôsobiť nielen akútne dýchacie problémy, ale aj chronické ochorenia dýchacích ciest a v najhorších prípadoch aj rakovinu pľúc. Až polovica týchto častíc vzniká pri spaľovaní uhlia a pohonných hmôt, ktoré sú hlavnými zdrojmi energie (uhlie pokrýva až 70 % dopytu po energii).
Smog, ktorý často zahalí čínske mestá do závoja nepreniknuteľnej hmly, nie je jediným čínskym environmentálnym problémom, čo si uvedomuje aj čínska vláda - stereotypný obraz Číny ako bezohľadného znečisťovateľa životného prostredia je v mnohých ohľadoch skreslený. Čína uznáva, že sa často správa k životnému prostrediu bezohľadne, ale alibisticky dodáva, že je to spôsobené štádiom hospodárskeho rozvoja krajiny. „Západ znečisťoval planétu počas procesu industrializácie niekoľko stoviek rokov, dnes nemá morálne právo upierať nám náš hospodársky rozvoj, ktorý má tiež svoju (environmentálnu) cenu". Ale bude to ešte horšie. Odhaduje sa, že do roku 2015 sa kľúčové priemyselné odvetvia zväčšia o 50 %, spotreba uhlia sa zvýši o 30 % a počet automobilov sa zvýši o 50 %.
V poslednom desaťročí sa však prístup čínskej vlády na miestnej aj centrálnej úrovni začal meniť. Dôvodom je okrem iného dramaticky rastúci tlak verejnosti, ktorý eskaluje v mnohých environmentálnych demonštráciách, ku ktorým je čínsky establišment zhovievavejší ako k politicky motivovaným demonštráciám (jednu z najväčších demonštrácií v meste Shifang však polícia brutálne rozohnala).
Čínska vláda však samozrejme nereaguje na neúnosnú ekologickú situáciu len represiami. Čína sa zaviazala, že do roku 2020 zníži emisie na jednotku HDP o 40-45 % oproti roku 2005. Hoci to neznamená skutočné zníženie emisií, určite ide o správne nastavené mantinely pre budúci vývoj.
Čína zvádza ďalší boj na poli zloženia pohonných hmôt. Ministerstvo ochrany životného prostredia po rokoch sporov s najväčšími čínskymi rafinériami presadilo prechod na palivá s oveľa nižším obsahom síry. Zmena legislatívy trvala neuveriteľne dlho - silná rafinérska lobby pochopiteľne nebola spokojná s prechodom na drahšiu výrobnú technológiu.
Konkrétnym príkladom ďalšieho záväzku čínskej vlády - do roku 2020 pokryť 15 % svojej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov - môže byť zámer zabezpečiť až 30 % elektrickej energie v Pekingu z vodných elektrární.
Na tzv. "zelené technológie" sa vynakladajú desiatky miliárd dolárov. Inteligentné rozvodné siete, veterné elektrárne, projekty zamerané na recykláciu alebo efektívnejšie využívanie energie a jej čo najhospodárnejšiu výrobu, solárne elektrárne, bioplynové stanice, ekologické odpadové hospodárstvo, technológie na ochranu vodných zdrojov, elektromobily, moderné a "úsporné" strojárstvo. Toto je len niekoľko oblastí, do ktorých smeruje záujem čínskej vlády, a teda aj jej zdroje.
Medzi mnohými zahraničnými spoločnosťami, ktoré profitujú z trendu rastúceho záujmu Číňanov o ekologické dopady ich politiky, je aj niekoľko (stále pomerne málo) českých spoločností. Patrí medzi ne aj spoločnosť Tedom, ktorá sa špecializuje na výrobu bioplynových motorov a najmä kogeneračných jednotiek - zariadení na súčasnú výrobu elektrickej energie a tepla. Táto spoločnosť spolu s Vítkovice Machinery Group (v Číne už od roku 1992) stojí za výstavbou najväčšej bioplynovej stanice z kačacieho trusu na svete. Nová legislatíva o pripájaní kogeneračných jednotiek do siete (ktorú dlho blokoval mocný State Grid) by mohla pomôcť Tedomu v expanzii na čínskom trhu.
Druhým príkladom je spoločnosť Chemoprojekt, ktorá vďaka čínskej pobočke nemeckej spoločnosti Bayer dodala do Číny svetovo jedinečnú technológiu kyseliny dusičnej. Stála za návrhom projektu aj technickou podporou pri výstavbe a spustení výroby.
Posledným príkladom je česká spoločnosť Nafigate Corporation. Spoločnosť vlastní technológiu na výrobu biopolymérov ("prírodných plastov") vyvinutú na VUT v Brne. Táto technológia v zásade spočíva v chove baktérií, ktoré produkujú biopolymér. Táto technológia má dva aspekty veľkého ekologického významu. Baktérie dokážu spracovať použitý fritovací olej (ktorého je v Číne dostatok) a čo je najdôležitejšie, takéto plasty sú v prírode znovu rozložiteľné. Na nedávnych prezentáciách v Číne spoločnosť Nafigate predstavila aj ďalšie technológie, ako napr. úplne revolučnú technológiu membránovej destilácie, ktorá dokáže znížiť spotrebu elektrickej energie pri výrobe pitnej vody o 50 %.
Okrem tradičných českých výrobkov, ako je sklo, pivo a stroje, je v Číne určite priestor na uplatnenie environmentálne orientovaných technológií. A to buď vo forme vývozu hotových výrobkov, alebo transferu zelených technológií, po ktorých čínske spoločnosti (ktorých inovačný potenciál je a ešte dlho bude obmedzený) túžia. Nepôjde to samo od seba, ale šťastie praje odvážnym, tak sa poponáhľajme na veľtrhy.