Keď je úspech nežiadúci
V podobnom duchu ako: Západ má Google, Čína má Baidu, alebo Západ má Youtube, Čína má Youku, pokiaľ ide o médiá pre úspešných podnikateľov, Západ má Forbes a Čína má Hurun. A hoci majstrami kopírovania všetkého druhu sú väčšinou samotní Číňania, myšlienka Hurunu vznikla v roku 1999 v hlave vtedy 29-ročného Luxemburčana Ruperta Hoogewerfa, ktorého dnes mnohí považujú za jedného z najznámejších expatov v Číne.
Podobne ako americký Forbes, aj Hoogewerfov projekt každoročne zverejňuje zoznam najbohatších z bohatých. Do čínskej verzie sa však pán Kellner nemá šancu dostať, pretože tá je zatiaľ určená výlučne pre rodených Číňanov. Najnovší čínskych Rich List vyšiel v septembri minulého roka a rovnako ako v roku 2011 mu kraľoval Zong Qinghou (12,6 miliardy USD), vedúci predstaviteľ spoločnosti Wahaha - producenta sladkých šumivých nápojov (napríklad "Future Cola"). Podľa oficiálnych tabuliek chýba Zongovi ešte približne 50 miliárd USD na dobehnutie jeho konkurenta z Forbesu - Carlosa Slima Helu. Do akej miery tieto oficiálne údaje o Zongovom bohatstve skutočne zodpovedajú realite, nie je úplne známe.
Forbes a Hurun však nespája len podobný koncept, ale aj tzv. prekliatie Rich Listu. V kuloároch sa šepká, že objavenie sa medzi čínskou finančnou elitou tradične neveští nič dobré. Nedávna štúdia "The Price of Being a Billionaire in China: Evidence Based on Hurun Rich List" priniesla na túto "kliatbu" akýsi erudovaný náhľad. Na základe pozorovaní z rokov 1999 až 2007 autori zo Shanghai University of Finance and Economics a China Europe International Business School zistili, že umiestnenie sa na zozname Hurun má skutočne zlý vplyv na budúcnosť spoločnosti. Deň po zverejnení Rich Listu klesajú akcie spoločností tých najbohatších ľudí Číny v priemere o 1,7 %, o 1,96 % za 3 dni a o 3,08 % za 8 dní. Rich List má údajne negatívny vplyv aj na úspech spoločnosti z dlhodobého hľadiska, pričom sa výrazne zníži jej trhová hodnota. S určitým cynizmom však možno povedať, že nezáujem investorov kompenzuje záujem čínskeho štátu, najmä jeho daňových a protikorupčných orgánov. Tí, ktorí sa objavili na zozname bohatých, boli obžalovaní, stíhaní alebo odsúdení v 17 prípadoch zo 100 - ich menej úspešní kolegovia "len" v 7 %. A zrejme preto sa index bohatých Číňanov začal nazývať "fat pig killing list" (sha zhu bang). Autori už nevysvetlili, či je "Hurunská kliatba" dôsledkom snahy čínskej vlády - aspoň na prvý pohľad - potlačiť všadeprítomnú korupciu a rastúcu sociálnu nerovnosť, alebo sa veľké podniky v Číne jednoducho nezaobídu bez určitých nekalých praktík.
Dlhodobé sledovanie zoznamu Hurun Rich List prinieslo aj ďalšie zaujímavé zistenia. Od roku 2006 do roku 2011 sa počet čínskych miliardárov (v amerických dolároch) zvýšil z 15 na 251. Alebo že podnikatelia narodení v roku králika (1915, 1927, 1939, 1951, 1963, 1975, 1987, 1999) majú najväčšiu šancu na úspech - z 12 znamení čínskeho zverokruhu sa rok králika objavil na priečkach Hurun Rich Listu v 13%.
Posledný rok potom odzrkadľoval skôr negatívne trendy: spomalenie čínskej ekonomiky zaznamenal Hurun v podobe straty 20 miliardárov, a prepojenie vrcholovej politiky a biznisu nominovaním 7 úspešných z Rich Listu na post delegátov 18. zjazdu Komunistickej strany Číny, ktorí v novembri minulého roku zvolili nové vedenie Ríše stredu.
Hurun je rovnako ako Forbes synonymom úspechu a prestíže. A tak niet divu, že dostať sa na Rich List je pre mnohých - napriek všetkým prekliatiam a rizikám - najväčším osobným úspechom a pre iných najtajnejším možným želaním.