Európske firmy to s Čínou vedia, nie je to však jednoduché
Stačí jeden pohľad na mapu alebo do štatistík a je jasné, že veľkosťou sa Čína úplne vymyká väčšíne porovnávaní. A medzinárodný obchod nie je výnimkou. Získať významný podiel na čínskom trhu je v podstate nemožné bez aspoň čiastočnej lokalizácie výroby na mieste. Heslom dneška je globálna výroba (globálny dizajn), avšak okorenená "lokalizáciou", ktorá sa uskutočňuje až na mieste spotreby. V Ázii to platí dvojnásobne - preferencie ázijských zákazníkov sa často líšia od tých európskych. Čínska Škoda Octavia je na prvý pohľad rovnaká ako česká, ale stačí jeden dôkladnejší pohľad a rozdiely sa hneď začnú objavovať - viac chrómových líšt alebo imitácia dreva v interiéri. Detail? Možno, ale bez tohto detailu, ktorý čínsky spotrebiteľ vyžaduje, by si v Číne nikto auto nekúpil.
Malé a stredné podniky sa tomuto trendu stále často bránia. Lokalizácia výroby v Číne je stále pomerne nákladná - zahraničná spoločnosť musí založiť spoločnosť s dostatočným počiatočným kapitálom, presekať sa džungľou legislatívnych požiadaviek a predovšetkým mať manažérsky tím, ktorý má "to najlepšie z oboch svetov" - dokáže rozbehnúť výrobu v Číne, dohliadať na ňu podľa európskych noriem a zároveň musí poznať miestne prostredie. Ak je však pre úspech výrobku kľúčová jeho predajná cena (a s výnimkou luxusného tovaru to bude vo väčšine prípadov pravidlom), potom neexistuje žiadna alternatíva a je vhodné začať uvažovať aspoň o čiastočnom premiestnení výroby do Číny.
Lokalizácia výroby do Číny tak už nie je výhradnou doménou veľkých a silných hráčov. Počet európskych spoločností v Číne rýchlo rastie, pretože do Ríše stredu investuje čoraz viac spoločností s počtom zamestnancov do 250, ktoré sú v Európe známe ako "SMEs". Podľa prieskumu Business Confidence Survey, ktorý každoročne spracováva Európska obchodná komora v Číne a na ktorom sa tento rok zúčastnilo 600 spoločností (z toho 381 malých a stredných podnikov), sa im naviac dobre darí - 78 % opýtaných spoločností zaznamenalo v roku 2010 nárast tržieb a 71 % dokonca v roku 2011 zvýšilo svoj čistý zisk. Zaujímavé je aj to, že rapídne vzrástol počet firiem, pre ktoré je Čína kľúčovým strategickým trhom - 57 % opýtaných firiem považuje Čínu za rozhodujúci trh pre svoju globálnu stratégiu. To je o celých 17 percent viac ako v minulom roku. Progresívne spoločnosti už teda vedia, že Čína je nielen príležitosťou na lacnú výrobu, ale aj na ziskový predaj.
Podnikanie v Číne však prináša aj výzvy. Stále existujú prekážky, ktoré európskym podnikateľom sťažujú vstup na čínsky trh. Napriek často citovanému vyhláseniu premiéra Wena z augusta minulého roka, že "všetky zahraničné spoločnosti registrované v Číne sú čínske spoločnosti," zahraniční podnikatelia vstupujúci na čínsky trh stále čelia mnohým prekážkam. Napríklad vstup do čínskeho automobilového priemyslu je stále podmienený vytvorením joint-venture s čínskym partnerom. Oblasť energetiky a telekomunikácií sú pre zahraničných investorov v podstate uzavreté. Poskytovanie finančných služieb je obmedzené na maximálne 20 % kapitálovú účasť zahraničného investora v čínskej banke.
Všetky tieto prvky sú stálicami, ktoré sa v čínskej legislatíve vyskytujú už po dlhé roky. Je však znepokojujúce, že sa na zozname objavujú nové obmedzenia - tento rok napríklad priniesol nové obmedzenia pre zahraničných investorov v sektore výroby komponentov pre elektrické automobily. Od roku 2011 budú investície tohto typu obmedzené na 50% kapitálovú účasť zahraničného partnera. A spomínaný Business Confidence Survey potvrdzuje trend čoraz horšieho regulačného prostredia v Číne - 43 % opýtaných európskych podnikateľov sa domnieva, že regulačné prostredie v Číne nie je voči zahraničným spoločnostiam spravodlivé. To je o 10 percent viac ako v minulom roku. A to sú európski podnikatelia k čínskemu podnikateľskému prostrediu ešte zhovievavejší ako ich americkí kolegovia. Podobný prieskum, ktorý začiatkom tohto roka uskutočnila Americká obchodná komora medzi americkými spoločnosťami ukázal, že takmer 71 % amerických spoločností sa domnieva, že sú v Číne diskriminované.
Českých spoločností sa však tieto problémy, bohužiaľ, väčšinou netýkajú. Tých, ktorí pôsobia v Číne tak, že by do Ríše stredu presunuli výrobu a/alebo urobil z Číny z hľadiska predaja kľúčový trh, je minimum (výnimkou sú textilní výrobcovia, ako napr. AlpinePro). Väčšina českých spoločností sa preto pri prenikaní na čínsky trh stále zameriava na čistý vývoz, a preto čelí iným problémov (fytosanitárne opatrenia pri dovoze poľnohospodárskych výrobkov, certifikácia elektroniky a automobilov atď.), než s akými sa stretávajú výrobcovia usadení v Číne. Čínsky trh sa však vyvíja, čínsky spotrebiteľ je čoraz náročnejší a čínska konkurencia rastie. Je preto čoraz ťažšie uspieť s univerzálnymi výrobkami vyvážanými cez polovicu sveta. Niet pochýb o tom, že investovanie v Číne nie je jednoduché. Na druhej strane ako už bolo povedané, takmer tri štvrtiny európskych spoločností to robia tak dobre, že ich čistý zisk medziročne rastie. To by mohlo byť dobrou inšpiráciou pre našich podnikateľov.