Čo čakať od čínskeho absolventa?
Čínske školstvo rozdeľuje západnú spoločnosť na dva tábory. Jej odporcovia odsudzujú povestný každodenný "dril" a metódy, ktoré podľa nich zabíjajú kreativitu. Jeho zástancovia zase naopak chvália čínsku pracovitosť a usilovnosť. Odporcovia argumentujú smutnými štatistikami, ktoré z rastúceho počtu syndrómov vyhorenia, duševných porúch a samovrážd tínedžerov vinia nedostatok voľného času a neznesiteľný tlak rodiny. Priaznivci sa zase odvolávajú na najnovšie výsledky štúdie PISA (z anglického Programme for International Student Assessment), ktorá v roku 2009 po prvýkrát zahrnula čínskych študentov do medzinárodného projektu porovnávajúceho efektívnosť národných školských systémov. Vo všetkých hodnotiacich kritériách, t. j. v prírodovede, matematike a analýze čítaného textu, obsadili Číňania popredné priečky.
Čínsky vzdelávací systém prechádza zmenami
Čínske školstvo prešlo od nástupu komunistov k moci viacerými zmenami. Niekedy bolo vnímané ako jeden z hlavných nástrojov propagandy, inokedy ako jej najväčšia hrozba. Spolu s otvorením trhu sa súdruhovia začali zamýšľať nad tým, ako a čo zlepšiť, aby sa kvalita čínskej mládeže nielen vyrovnala, ale v ideálnom prípade aj prekonala západnú. Jedna z najvýznamnejších reforiem prišla v roku 1999, keď sa tzv. "education for quality" (suzhi) stalo hlavnou politikou čínskeho vzdelávania.
Suzhi odmieta tradičný a historicky hlboko zakorenený čínsky systém tzv. "exam-oriented education", ktorého cieľom nie je nič iné, ako mať na vysvedčení samé "jednotky". Namiesto bezmyšlienkovitého opakovania naučených údajov a vzorcov si "suzhi" praje rozvoj analytického myslenia, emocionálnej inteligencie, kreativity, argumentačných schopností a vynaliezavosti - všetko to, čo by mohlo Čínu odlíšiť od jej konkurentov v momente, keď rastúce náklady na pracovnú silu a dopravu prekročia úroveň, ktorú zahraniční investori stále považujú za prijateľnú. Je to určite pekný plán, čo je síce fajn, ale problém stále pretrváva, pretože čínsky vzdelávací systém je postavený na komplexných spoločenských základoch, ktoré sa len veľmi ťažko menia.
http://www.braintrack.com/images/college-and-work-news/chinese-students.jpg
Vzdelanie je pre Číňanov stále alfou a omegou
V Číne je presvedčenie, že dobré vzdelanie je vstupenkou do lepšej spoločnosti oveľa silnejšie ako kdekoľvek inde. Za všetko vraj môže tá prekliata politika jedného dieťaťa zavedená koncom 70. rokov. Čína i napriek tomu, že je krajinou, ktorá má vo svojom názve prívlastok "ľudová", v skutočnosti odkazuje - aspoň čo sa týka sociálneho štátu - na konfuciánske hodnoty. Podľa nich za starnúcich občanov nepreberá zodpovednosť štát, ale mladšia generácia. Kým v minulosti sa finančné bremeno prerozdelilo medzi päť alebo šesť detí, s politikou jedného dieťaťa sa všetko presunulo na plecia milovaného jedináčika. Rodičia tak prakticky už od kolísky kladú na svoje deti obrovské nároky a do ich rozvoja vkladajú nielen značnú časť svojich úspor, ale aj nádej na vlastnú spokojnú starobu. Okrem toho Čína na rozdiel od Západu akosi neuznáva, že každý má vlohy na niečo iné a že nie každý je predurčený na to, aby sa dostal na univerzitu. V Číne panuje presvedčenie, že ak človek chce, môže dosiahnuť všetko, čo si zaumieni. Stačí mať pevnú vôľu a vložiť do toho veľa tvrdej práce. Pre Číňanov je neúspech odrazom nedostatku sebadisciplíny.
Gaokao - skúška (čínskeho) života
Prakticky celý život tínedžera sa v Číne točí okolo jediného dňa - dňa testu gaokao. Dosiahnuté skóre rozhoduje o tom, na ktorú univerzitu (a či vôbec) môže byť študent prijatý. Minulý rok sa gaokao zúčastnilo deväť miliónov ľudí, ktorí sa uchádzali o sedem miliónov miest na univerzitách. Všetci dúfali v jediné, a to excelovať v skúške natoľko, aby ich prijali na najlepšie z najlepších škôl. Konkurencia vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Číne je čoraz väčšia a dopyt po perspektívnych miestach výrazne prevyšuje ponuku. Dnes sa dokonca s nadsázkou hovorí, že bez doktorátu človeka už neprijmú ani za okienko na pošte. Takže zatiaľ čo vláda koncipuje kvalitné vzdelávanie a dúfa v príchod prvého čínskeho Steva Jobsa, čínskych rodičov stále viac trápi neúspech ich detí v gaokao ako nedostatok kreativity. A tak čínski študenti študujú až 13 hodín denne, šesť (niekedy sedem) dní v týždni, navštevujú najrôznejšie doučovania a prázdniny sú pre nich namiesto odpočinku príležitosťou dohnať, čo zameškali. To všetko pod neustálym tlakom rodičov. Ešte horšia situácia je vo vnútrozemí, ktoré zaostáva za pobrežnými mestami nielen v príjmoch, ale aj v kvalite vzdelávania. Odchod z dediny do mesta predstavuje pre tamojšie deti splnenie tajných snov a vymanenie sa spod nálepky zaostalého dedinčana. Dostať sa na vysokú školu teda predstavuje zásadný rozdiel medzi tým, či mladý človek získa dobrú prácu v meste a s ňou aj vyšší sociálny status, alebo sa stane migrujúcim robotníkom, ktorého čakajú len nekonečné zmeny pri páse, nezávideniahodné životné podmienky a diskriminácia zo strany obyvateľov mesta. Pri takejto vízii je tlak a stres kladený na deti ešte väčší a niet divu, že nie všetky to psychicky zvládajú.
http://110.164.59.211/gmsinfo/images/stories/general_news/chinese%20student.jpg
Čínski študenti smerujú "na Západ"
Hoci situácia ešte ani zďaleka nie je vyriešená a tlak na mladých ľudí ešte nejaký čas nepoklesne, zdá sa, že prvé lastovičky sú už na ceste. S rozvojom čínskeho kapitalizmu sa okrem iného výrazne rozšíril aj trh so vzdelávaním a štátne univerzity doplnili súkromné univerzity, ktoré najmä bohatším rodinám ponúkajú vhodnú alternatívu v prípade, že ich deti neuspejú na celonárodnej skúške. Čoraz viac čínskych študentov odchádza za vzdelaním do zahraničia. Najobľúbenejšími destináciami sú tradične anglicky hovoriace krajiny, najmä Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. A kto vie, možno si ďalšia generácia čínskych rodičov pri pohľade na svoju mladosť uvedomí, že svoje deti nechce vystavovať rovnakému tlaku a že namiesto toho, aby vedeli naspamäť odrecitovať veľkú násobilku, je pre ne dôležitejšie vedieť, kde nájsť výsledok a čo s ním urobiť. Iba tak bude zaručený úspech kvalitatívneho vzdelávania suzhi. Zatiaľ nech sa zamestnávatelia pri čínskych absolventoch uspokoja s brilantnou pamäťou, pevnou disciplínou a schopnosťou dokonale plniť príkazy. A je to naozaj tak málo? Koniec koncov, nesmieme zabúdať, že čínske školstvo - akokoľvek ho možno kritizovať - nechalo zvyšok sveta v silnom závese a že čínsky absolvent sa stal novým snom západných ministrov školstva.