Zostárne Čína skôr ako sa jej podarí zbohatnúť?
4:2:1. Šifra, ktorá visí nad hospodárskou budúcnosťou Číny ako Damoklov meč. Jeden Číňan v produktívnom veku bude musieť čoskoro živiť oboch rodičov a dokonca štyroch starých rodičov, pretože populácia starne. V súčasnej fáze ekonomického vývoja a pri súčasnej výške miezd v Číne je to nemožné. Cena práce sa bude musieť zvýšiť a konkurencieschopnosť Číny bude čeliť veľkej skúške.
Vinníka je ľahké nájsť. Politika jedného dieťaťa zavedená v Číne v 70. rokoch 20. storočia. V posledných troch desaťročiach umožnila Ríši stredu dramatický ekonomický vzostup, ale zároveň sa v čínskej spoločnosti podpísala pod veľký demografický dlh. A to sa bude musieť o niekoľko rokov vrátiť aj s úrokmi.
Bolo by ľahké odsúdiť politiku jedného dieťaťa ako megalomanský projekt sociálneho inžinierstva, ktorý bol od začiatku odsúdený na neúspech. Ale to by nebola pravda. Politika jedného dieťaťa bola zavedená v 70. rokoch 20. storočia s jednoduchým cieľom - umožniť Číne dosiahnuť potravinovú sebestačnosť a zabezpečiť, aby sa neopakoval hladomor z konca 50. rokov.
Tvrdé opatrenia dodnes rozdeľujú spoločnosť. A to nielen tú čínsku, ako sa o tom presvedčil aj viceprezident USA Joe Biden počas nedávnej návštevy Číny, keď sa mu podarilo nešikovne podporiť politiku jedného dieťaťa, za čo schytal výprask od demokratov aj republikánov.
Z pohľadu čínskej vlády však pravidlá fungujú a nie je potrebné ich meniť. Čína nezažila hladomor od polovice 70. rokov 20. storočia. Čoskoro však môže čeliť menej dramatickému, ale o to dlhodobejšiemu a ťažšie riešiteľnému problému - starnutiu obyvateľstva.
Podľa posledného sčítania ľudu v Číne na jar 2011 má Čína 1,34 miliardy obyvateľov. Len prírastok od roku 2000, ktorý dosiahol 73 miliónov, by bez problémov strčil do vrecka všetkých obyvateľov Francúzska. Trendom však nie je byť naďalej gigantom. Monumentálny prírastok sedemdesiatich miliónov obyvateľov v porovnaní s rokom 2000 v skutočnosti znamená pokles rastu o pol percentuálneho bodu. Demografické ukazovatele upozorňujú, že počet obyvateľov v neproduktívnom veku nezadržateľne rastie (nad 60 rokov o 3 % viac ako pred desiatimi rokmi), zatiaľ čo budúca pracovná sila sa výrazne zmenšuje (o 6 % menej ľudí mladších ako 14 rokov). A prognózy štatistikov nepredpokladajú žiadnu zmenu. V súčasnosti pripadá na jeden pár štatisticky 1,8 dieťaťa, čo je podstatne menší koeficient ako 2,1 nutných na stabilizáciu populácie a udržanie hospodárskeho rastu. Záver znie: "Čína zostarne skôr, ako zbohatne."
Starnutie obyvateľstva nepochybne prinesie do čínskeho hospodárstva hlbšie štrukturálne zmeny. Vzhľadom na to, že už od roku 2013 sa bude v Číne znižovať počet obyvateľov v produktívnom veku, ponuka práce sa bude znižovať a prirodzenou reakciou trhu bude tlak na rast miezd. Menej lacných pracovníkov znamená aj v Číne zlepšenie vyjednávacej pozície.
Boj za vyššie mzdy sa však už začal. Mnohé spoločnosti pristúpili v minulom roku k zvýšeniu miezd. Jedným z nich je aj Foxconn, najväčší zamestnávateľ v krajine, o ktorom sa v médiách najviac hovorí kvôli pokusom zamestnancov o samovraždu. Spoločnosť, ktorá okrem iného vyrába iPady pre Apple, zvýšila v roku 2010 mzdy najhoršie plateným zamestnancom o viac ako polovicu. S výbornými výsledkami sa podarilo pracovníkom poskočiť z pôvodných 900 jüanov (95€) na 2 000 jüanov mesačne (210€). Čo na tom, že veľká časť tohto zvýšenia išla na úkor "mimomzdových" benefitov (zľavy na ubytovanie, stravu). Foxconn zvýšil mzdy a aj ostatní museli alebo budú musieť pridať.
Čínska vláda má však v rukáve ešte jeden tromf, ktorým chce zmierniť tlak na zvyšovanie miezd. Reforma rezidenčného systému. Tzv. systém hukou z roku 1958 je jedným zo základných piliérov centrálneho plánovania. Hukou sa získava registráciou občana hneď po narodení. Zmenou bydliska stráca nárok na všetky sociálne benefity, štát ho vníma ako ilegálneho imigranta a navyše mu hrozí strata štátom "vypožičanej" pôdy. Práve strach zo straty hukou odrádzal mnohých obyvateľov od prípadnej migrácie za pracovnými príležitosťami. Súčasná situácia však čoraz viac tlačí čínsku vládu k zmene systému. Odhaduje sa, že reforma by mohla priniesť vlnu až 70 miliónov nových migrantov, ktorí by mohli obnoviť rovnováhu na trhu práce.
Čínska vláda si dobre uvedomuje, že mzdy sa nebudú zvyšovať ľahko. Často totiž nie je kam ísť. Čínsky exportný priemysel funguje s minimálnymi maržami a výnimkou - napríklad v textilnom priemysle - nie je ani päťpercentná profitabilita. Okrem obávaného uvoľnenia hukou teda existuje len jedno riešenie. To ktoré vyspelé krajiny vzývajú už mnoho rokov. Výroba s vyššou pridanou hodnotou, ktorá jediná môže absorbovať rastúce mzdové náklady. Bude na to stačiť ambicióznych 2,2 percenta HDP, ktoré čínska vláda v nasledujúcich rokoch vyčlení na investície do vedy a výskumu? Pre stabilitu Číny a následne aj celého sveta je mimoriadne dôležité, aby odpoveď znela áno.
Tento článok bol napísaný pre časopis Profit.